Položiť lino nie je žiadna veda. Keď dobre pripravíte podklad, PVC správne nameriate a nezabudnete na pár jednoduchých pravidiel, budete mať novú podlahu čo by dup. Prečítajte si postup našich podlahárov, nech viete, ako lino položiť.

Čo budete potrebovať?

• meter na zameranie
• kobercový nôž
• obojstrannú pásku, prípadne lepidlo (voliteľné)
• stierku (voliteľné)
• podlahové lišty (odporúča sa)

Zameranie miestnosti pre pokládku

Než sa pustíte do samotného pokladania, je dôležité presne zmerať miestnosť. Začnite tým, že starostlivo zmeriate dĺžku a šírku miestnosti, a to na niekoľkých miestach, aby ste prípadne odhalili, pokiaľ by steny neboli dokonale rovné. Poznačte si tieto rozmery a pri objednaní nezabudnite pripočítať 5–10 cm navyše na každej strane ako rezervu. Na čo rezervu, pýtate sa? Napríklad preto, že pri rezaní role existuje tolerancia rozmeru +- 1 %. Tiež sa môže prihodiť, že steny nemusia byť úplne presne rovné a niekedy sa jedná o rozdiel jednotiek cm. Pamätajte, že je vždy jednoduchšie krytinu trochu skrátiť, ale zväčšiť sa vám ju na mieste už určite nepodarí. Pri meraní zohľadnite aj všetky výklenky a nepravidelnosti v miestnosti.

Už pri vyberaní myslite na šírku rolky kupovaného PVC. Pokiaľ je miestnosť širšia ako šírka role vybraného lina, budete vedľa seba pokladať niekoľko pruhov materiálu. V takom prípade je potrebné, aby vzor smeroval vždy rovnakým smerom a výsledok vyzeral jednotne. Preto pri objednávke PVC nie je možné zameniť šírku a dĺžku, aby sa smerovanie vzoru zachovalo.

Kam smerujú na rolu lamely (vzor parkiet)

Keď objednávate PVC so vzorom parkiet, tie vždy smerujú pozdĺžne v smere role – tzn. na dĺžku role. Napr. keď si objednáte PVC v rozmere 400x600 cm, 400 cm je šírka rolky a parkety budú smerovať smerom zvisle dole pozdĺž strany, ktorá má 600 cm.

Ako majú smerovať parkety v miestnosti

Všeobecné pravidlo je, aby parkety smerovali od dverí smerom do priestoru miestnosti, aby keď do miestnosti vstúpite, tak ste videli parkety ako idú rovno smerom od vás. Toto pravidlo je však veľmi všeobecné, takže keď vám vyjdevýhodnejšie položiť PVC obrátene – s ohľadom na šírku rolky – nie je sa čoho obávať.

Než začnete lino pokladať

Odporúčame 24 hodín vopred lino umiestniť do miestnosti, kde ho budete pokladať. PVC je vyrobené z plastu, ktorý môže z časti reagovať na teplotu a vlhkosť. Tým, že krytinu necháte adaptovať na klímu miestnosti, ju stabilizujete a znížite riziko, že sa po inštalácii zmrští alebo roztiahne. Aklimatizácia tiež predchádza deformáciám a nerovnostiam materiálu a zlepšuje priľnavosť. V neposlednom rade je PVC pri izbovej teplote pružnejší a lepšie sa s ním manipuluje.

Príprava miestnosti a podkladu

Príprava podkladu na pokládku PVC je kľúčová na dosiahnutie kvalitného a trvalého výsledku. Podklad musí byť predovšetkým rovný, suchý, čistý a pevný. Akékoľvek nerovnosti, praskliny alebo nečistoty môžu spôsobiť poškodenie alebo nerovnomerné opotrebenie PVC. Ak je podklad betónový, mal by byť dôkladne očistený a vysušený. Pokiaľ budete pokladať PVC s filcom, nároky na podklad nie sú také prísne – filc do seba dokáže malé nerovnosti povrchu sčasti pohltiť. Napriek tomu odporúčame – čím hladší a rovnejší povrch, tým lepšie.

Aký je ideálny podklad a aký sa naopak neodporúča

Ideálnym podkladom je hladký betón, anhydrit, dlaždice alebo dobreupevnená drevotrieska. V určitých prípadoch možno tiež pokladať na pevné podlahy ako vinyl alebo laminát, pokiaľ sú dobre vyrovnané, pevné av dobrom stave. Naopak sa neodporúča pokládka na staré drevené podlahy, koberce alebo iné mäkké materiály, ktoré by mohli negatívne ovplyvniť stabilitu a životnosť PVC. Dôležitá je aj teplota miestnosti, ktorá by mala byť stabilná a nemala by klesnúť pod 15 °C počas pokládky a zrenia podkladu.

Môžem PVC položiť na iné PVC alebo na koberec

Položiť PVC na koberec vám určite neodporúčame. V dôsledku bežného používania je koberec ako podkladová vrstva značne nestabilný, čo by viedlo k postupnému zvlneniu a vytvoreniu hrčí, ktoré potom už nevyrovnáte.

Položenie PVC na iné PVC je možno o niečo málo lepšie, ale tento variant vám ani tak odporučiť nemôžeme z podobného princípu. PVC je len o trochu stabilnejší ako koberec, a preto v priebehu času môže dôjsť k rovnakej situácii zvlnenia a vytvorenia hrčí.

PVC s filcom – jednoduchšia pokládka, riziko styku s vodou

Filc má tú výhodu, že dobre priľne na podklade a má väčšiu toleranciu "pohltiť" drobné nerovnosti. Podkladový povrch tak nemusí byť úplne dokonale rovný. Dávajte však pozor na vlhkosť a kontakt s vodou. Filc nie je možné mať v priestoroch s vysokou vlhkosťou, alebo kde by dochádzalo ku kontaktu s vodou. Pri dlhodobom kontaktus vodou filc stráca svoje vlastnosti a PVC sa stáva nepoužiteľným. Preto je PVC s filcom nevhodné napr. do kúpeľne. Pokiaľ vám na PVC kvapne voda zhora – napr. v kuchyni – nejde o problém, pretože voda na povrchu PVC sa nedostane k podkladu.

PVC s penou - mäkká, dobre drží

Pena je veľmi mäkká a na rozdiel od filcu jej nevadí styk s vodou, takže si ju môžete dať aj do kúpeľne. Rovnako si poradí a pohltí do seba mierne nerovnosti, takže podklad nemusí byť úplne dokonale rovný. Pena je ešte o trochu mäkšia ako filc, takže aj samotná podlaha bude o niečo málo pružnejšia a nebude tak tvrdá. Nevýhoda peny je jej výdrž - pena stráca svoje vlastnosti o trochu skôr ako filc.

PVC bez podkladu – vyšší nárok na rovnosť podkladu

Tieto PVC bývajú viac záťažové a veľa toho znesú, ale majú aj vyššie nároky na rovnosť povrchu pri pokládke ako napr. filc. V týchto prípadoch je dôležité mať skutočne rovný povrch a pri výskyte nerovností, odporúčame miestnosť vystierkovať. PVC bez podkladu je tvrdé a jedná sa o najodolnejší variant s najdlhšou výdržou a záťažovosťou.

Čo mám robiť, keď podklad nie je dostatočne rovný

V prípade, že máte podklad s väčšími nerovnosťami, odporúčame na vyrovnanie urobiť tzv. vystierkovanie - tzn. dokonalé vyhladenie povrchu. Táto práca už je trochu podlahárina, takže by sme ju odporučili iba skúseným domácim majstrom alebo vám ju urobia profesionálni podlahári.

Zjednodušene sa jedná o vyliatie špeciálnej stierkovej hmoty, ktorá po zaschnutí stuhne a vytvorí pevnú a rovnú vrstvu, na ktorú môžete bez obáv položiť akúkoľvek podlahovú krytinu.

Pokládka

Lino rozviňte a rozložte na podlahu. Zarežte ho podľa stien podlahárskym alebo kobercovým nožom. U stien môžete nechať niekoľko mm medzeru (tzv. dilatačnú škáru), ktorá zabezpečí, že v prípade rozťahovania PVC v dôsledku zvýšených teplôt bude mať lino kam sa roztiahnuť a nebude vytvárať nerovnosti alebo hrče. Nebojte, malá medzera pri stene bude prekrytá lištou, takže vizuálne nebude nič spoznať.

Lepenie PVC obojstrannou lepiacou páskou

Na domáce použitie sa jedná o najbežnejší spôsob fixácie, hodí sa tiež do menej zaťažovaných miestností. Je jednoduchšie ako celoplošné lepenie, ušetríte s ním čas aj peniaze, a pokiaľ budete raz krytinu meniť, bude jej odstránenie jednoduchšie. Na druhú stranu pripevnenie nie je tak pevné, ako keď použijete lepidlo. Vo väčšine prípadov pre domácnosť je to stále dostačujúce.

Obojstrannú pásku najskôr prilepte po obvode miestnosti. Ďalšie body fixácie lina páskou sú uprostred miestnosti a tiež v miestach najvyššej záťaže. Stiahnite z pásky ochrannej fólie a lino na pásku pomaly a starostlivo položte a poriadne pritlačte. V prípade pochýb odporúčame použiť skôr viac pásky ako menej – predsa len ide o základnejší spôsob fixácie a PVC potrebujete mať čo najviac stabilný.

Prilepenie lina lepidlom

Lepenie lepidlom je najistejšie pripevnenie PVC k podkladu a odporúčame ho hlavne dohodne zaťažovaných miestností. Lepidlo zabráni tomu, aby sa na PVC vplyvom používania vytvorili hrče alebo sa krytina posunula. Jeho nevýhodou je náročnejšie odstraňovanie, keď sa v budúcnosti rozhodnete krytinu vymeniť.

Výber správneho lepidla závisí od druhu podkladu a spôsobu využitia podlahy. Disperzné lepidlá sa hodia na savé podklady, zatiaľ čo dvojzložkové polyuretánové alebo epoxidové lepidlá sú vhodné pre nesavé povrchy alebo miesta s vyššou vlhkosťou. Pokiaľ už teraz viete, že PVC budete chcieť v budúcnosti odstrániť, odporúčame použiť tlakovo citlivé lepidlá.

Podlaha sa rozloží na požadované miesto a presne sa oreže podľa stien a prekážok. Nasleduje nanášanie lepidla, ktoré sa vykonáva ozubenou stierkou, pričom veľkosť zubov závisí od druhu lepidla a PVC. Lepidlo sa rovnomerne rozotrie po podklade a nechá sa zavädnúť po dobu odporúčanú výrobcom, obvykle 5 až 15 minút.

Po pripravení lepidlovej vrstvy sa PVC opatrne položí a vyhladí valčekom alebo hladítkom, aby sa odstránili vzduchové bubliny a zaistilo dokonalé spojenie s podkladom. Postupuje sa od stredu miestnosti ku krajom. Pokiaľ je podlaha skladaná z viacerých pruhov, spoje sa môžu zvárať buď za studena, alebo horúcim zváraním, čím sa zaistí vodotesnosť a estetický vzhľad. Okraje pri stenách je vhodné zakončiť lištami alebo silikónovým tmelom.

Podlaha je pochôdzna približne po 24 hodinách, ale plné zaťaženie sa odporúča až po 48 hodinách, aby sa zaistila maximálna pevnosť spoja. V miestnostiach s vyššou vlhkosťou alebo veľkým prevádzkovým zaťažením je vhodné voliť silnejšie lepidlá a venovať zvýšenú pozornosť príprave podkladu.

Pokládka na voľno

Pokládka PVC podlahy na voľno, teda bez lepidla a fixačnej pásky, je jednoduchá a vhodná predovšetkým pre menšie miestnosti, kde sa neočakáva veľké zaťaženie podlahy. Tento spôsob umožňuje ľahkú výmenu podlahy v prípade potreby a je ideálny pre domácnosti či dočasné inštalácie.

Po rozbalení je potrebné podlahu rozložiť na požadované miesto a nechať ju voľne ležať, aby sa narovnala. Pokiaľ sú na PVC vlny, je možné ich zaťažiť alebo jemne nahriať fénom.

Akonáhle je PVC pripravené, priloží sa k stene s miernym presahom. Následne sa postupne rozprestrie cez celú plochu miestnosti a uhladí od stredu ku krajom, aby sa odstránili vzduchové bubliny.

Presahy pozdĺž stien je nutné presne orezať ostrým alebo odlamovacím nožom. Odporúča sa ponechať 1–2 mm dilatačnú medzeru medzi PVC a stenou, aby podlaha mohla mierne pracovať pri zmenách teploty.

Napájanie dvoch kusov PVC k sebe

Napájanie dvoch kusov PVC podlahy je kľúčové pre dosiahnutie estetického vzhľadu a funkčnosti podlahy. Správne vykonaný spoj by mal byť takmer neviditeľný a zároveň zabrániť prenikaniu nečistôt a vlhkosti. Existujú dve hlavné metódy spájania PVC: prekrytím s presným rezom a zváraním.

Najčastejším spôsobom spájania je takzvaný dvojitý rez, ktorý je vhodný pre domácnosti a menej namáhané priestory. Najprv sa oba pásy PVC položia tak, aby sa prekrývali približne o 3 až 5 cm. Pokiaľ sa podlaha lepí, nanesie sa pod ňu lepidlo, inak sa materiál stabilizuje zaťažením. Následne sa pomocou pravítka a ostrého noža vykoná rovný rez cez oba prekryté kusy súčasne. Po odstránení prebytočných odrezkov vznikne presný spoj, ktorý dokonale zapadne. Pokiaľ je PVC lepené, spoj sa ešte pritlačí valčekom. Nakoniec sa podlaha zaťaží a nechá sa aspoň 24 hodín nepochôdzna, aby sa spoj správne usadil. Tento spôsob napojenia je jednoduchý, nenápadný a ľahko realizovateľný aj v domácich podmienkach.

Pre namáhané priestory, ako sú komerčné objekty alebo nemocnice, je vhodnejšie zváranie spojov. To je možné vykonávať dvoma spôsobmi – horúcim alebo studeným zváraním. Horúce zváranie sa vykonáva pomocou špeciálnej zváracej pištole a zváracej šnúry. Najprv sa medzi pásmi PVC vyfrézuje plytký žliabok, do ktorého sa následne vkladá zahriata zváracia šnúra. Teplom sa šnúra roztaví a spoja oba kusy podlahoviny. Po vychladnutí sa prebytočný materiál zreže nožom, čím vznikne pevný a hladký spoj.

Alternatívou je studené zváranie, ktoré je jednoduchšie a vhodné aj na domáce použitie. Využíva sa špeciálne lepidlo na PVC spoje, ktoré chemicky spoja hrany podlahy. Lepidlo sa nanesie do škáry medzi pásmi PVC a po zaschnutí vytvorí pevný a vodotesný spoj. Tento spôsob je vhodný pre menšie priestory, kde nie je potrebná extrémna mechanická odolnosť.

Obe metódy zaistia pevné a kvalitné spojeniePVC podlahy. Zatiaľ čo dvojitý rez a studené zváranie sú vhodné pre domácnosti, horúce zváranie je ideálne pre priestory s vysokým zaťažením, kde je potrebná maximálna pevnosť a odolnosť spoja.

Zakončovanie a lištovanie

Po položení PVC podlahy je dôležité správne zakončiť jej okraje, aby bola podlaha nielen estetická, ale aj funkčná a chránená proti mechanickému poškodeniu či vlhkosti. Kľúčovým krokom je úprava okrajov pozdĺž stien av rohoch miestnosti, čo sa obvykle vykonáva pomocou lištovania alebo tmelenia.

Najprv je nutné zaistiť, aby bol PVC povrch dokonale usadený a rovnomerne rozprestretý po celej ploche miestnosti. Pri stenách je vhodné ponechať malú dilatačnú medzeru, približne 1 až 2 mm, ktorá umožní podlahe prirodzene pracovať pri zmenách teploty a vlhkosti. Pokiaľ sa PVC pokladá na voľno, je možné ho v rohoch ľahko založiť pod existujúce soklové lišty, pokiaľ to konštrukcia umožňuje.

Najbežnejším spôsobom zakončenia podlahy je inštalácia soklových líšt. Tie môžu byť plastové, drevené alebo MDF (stredne hustá drevovláknitá doska), pričom plastové lišty sú najčastejšie, pretože sa ľahko inštalujú a často majú aj vnútornú drážku na vedenie káblov. Lišty sa pripevňujú buď lepením, skrutkovaním alebo nacvaknutím na špeciálny montážny lištový profil. Rohové a ukončovacie prvky zaistia čistý vzhľad spojov a zabraňujú vzniku nepekných medzier.

Alternatívou k lištám je zakončenie pomocou pružného alebo silikónového tmelu, čo je vhodné najmä v priestoroch, kde sa vyžaduje vodotesnosť, napríklad v kúpeľniach alebo kuchyniach. PVC okraje sa starostlivo pritlačia k podlahe a pozdĺž stien sa aplikuje pružný tmel, ktorý sa následne uhladí, aby spoj pôsobil nenápadne a zároveň zabránil prenikaniu vlhkosti.

V prípade, že sa PVC napája na iný typ podlahovej krytiny, napríklad dlažbu alebo koberec, je vhodné použiť prechodové lišty alebo profily. Tie pomáhajú vyrovnať výškové rozdiely medzi podlahami a zaistiť plynulý prechod bez nebezpečných hrán, ktoré by mohli spôsobiť zakopnutie. Prechodové lišty je možné upevniť pomocou lepidla, obojstrannej pásky alebo skrutiek, v závislosti od typu lišty a podkladu.

Správne zakončenie pokládky PVC nielen predĺži životnosť podlahy, ale tiež prispeje k celkovému vzhľadu miestnosti. Dôležité je voliť metódu zakončenia podľa charakteru priestoru a požiadaviek na údržbu, aby bola podlaha odolná, stabilná a esteticky pôsobivá.